← Späť na hlavnú stránku

10 kľúčových oblastí · konkrétne kroky

Strategické okruhy rozvoja mesta Rožňava

Ako vidíme fungovanie nášho mesta?

Predstavujem vám krátku sériu tém, ktoré spolu s ľuďmi, ktorým záleží na Rožňave rovnako ako mne, považujeme za kľúčové pre budúcnosť nášho mesta.

Nie je to volebný program. Nie je to súbor sľubov. Je to jasné pomenovanie problémov a smerov, ktorými sa chceme vydať.

Všetky tieto témy sme konzultovali s odborníkmi z rôznych oblastí, hľadali sme zhodu aj rozdiely v porovnaní s inými mestami na Slovensku a v zahraničí. Mnohé z nich sú komplexné a vyžadujú si dôkladné a zodpovedné riešenia. Máme ich jasne pomenované a systematicky na nich pracujeme.

Máme jasný obraz o tom, čo naše mesto potrebuje. Ku každému kroku pristupujeme zodpovedne, systematicky a bez skratiek.

Nechceme hovoriť prázdne sľuby. Nechceme ani viesť osobné útoky. Sústreďujeme sa na budúcnosť a na to, ako má naše mesto fungovať. To však neznamená, že nebudeme pomenúvať veci, ktoré nefungujú.

Máme jasnú predstavu. Vidíme, čo nášmu mestu chýba. Vidíme, kde Rožňava nevyužíva svoj potenciál. A vieme, že existujú rezervy, ktoré dokážeme premeniť na konkrétne výsledky v prospech nás všetkých.

Spolu s tímom pre Rožňavu, ktorý sa každým dňom rozrastá, vieme, čo chceme dosiahnuť. A vieme aj ako.

Tento dokument predstavuje 10 kľúčových oblastí. A najmä – konkrétne kroky, ktoré chceme urobiť.

Rožňava dnes potrebuje menej „sedliackeho rozumu“ a viac odbornosti. Menej emócií a viac pragmatického prístupu. Menej presviedčania seba aj ostatných, že všetko robíme dobre, a viac schopnosti kriticky pomenovať problémy a systematicky ich riešiť.

Je dôležité pochopiť aj to, že kritika nie je útok. Kritika je prirodzený a potrebný nástroj, ktorým sa veci posúvajú dopredu. Ak obyvatelia upozorňujú na problémy alebo vyjadrujú svoj kritický názor, neznamená to, že mestu neprajú. Naopak – často je to dôkaz, že im na ňom záleží.

Robiť ľuďom výčitky za to, že otvorene hovoria o problémoch, je prízemné a nedôstojné. Fungujúce mesto sa nebojí kritiky. Vie ju počúvať, vyhodnocovať a pracovať s ňou bez emocionálnych výlevov, osobných útokov a potreby neustále sa obhajovať.

Rožňava má na viac. Záleží len na tom, ako ju budeme riadiť. Pretože „Mesto patrí všetkým“ pre nás nie je slogan, ale realita, v ktorej chceme žiť.

Okruh 1

Odborné a transparentné riadenie mesta

Ako je to s rozhodovaním v Rožňave?

Do verejného života vstupujem s jasnou hodnotovou výbavou.

Pre mňa sú základom fungujúceho mesta odbornosť a transparentnosť. Som presvedčený, že bez týchto hodnôt nemôže žiadne mesto dlhodobo napredovať.

Dnes v Rožňave chýba jasne nastavený systém riadenia. Rozhodovanie je často závislé od jednotlivca, nie od odborného aparátu.

Fungujúce mesto stojí na jednoduchom princípe: politika určuje smer a odborný aparát ho realizuje. Ak sa tieto roviny miešajú, vzniká neprehľadnosť, slabšia kontrola a vyššie riziko zlých rozhodnutí.

V Rožňave dlhodobo chýba kľúčová pozícia – prednosta mestského úradu. To nie je „ďalšia funkcia“. To je základný prvok transparentného riadenia mesta.

Prednosta zabezpečuje každodenný chod úradu, koordináciu a kvalitu rozhodnutí. Rozhoduje na základe odbornosti a dát, nie politických súvislostí.

Bez tejto pozície sa riadenie prirodzene presúva na politickú úroveň. A to dlhodobo nevedie k stabilnému a efektívnemu fungovaniu mesta.

Čo chceme zmeniť

Základom riadenia nášho mesta musí byť odbornosť, transparentnosť a jasné kompetencie. Zriadime a posilníme pozíciu prednostu mestského úradu ako profesionálneho manažéra, ktorý bude riadiť chod úradu, koordinovať jednotlivé oddelenia, dohliadať na kvalitu podkladov pre rozhodovanie a nastavovať procesy tak, aby boli kontrolovateľné a férové.

Prednosta má byť odborník, nie politická nominácia. Primátor nemá riadiť všetko sám ani rozhodovať o tom, kto kde pracuje, ako sa zadávajú zákazky alebo ako funguje každodenný chod úradu. To všetko musí byť nastavené systémom, ktorý je transparentný a kontrolovateľný.

V prosperujúcich mestách je primátor lídrom, nie operatívnym manažérom. Určuje smer rozvoja, prepája odborníkov, inštitúcie a verejnosť a dôstojne reprezentuje mesto navonok.

A najmä – aktívne získava zdroje pre rozvoj mesta (granty, investície, partnerstvá – nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí), nesie politickú zodpovednosť za výsledok a netrávi čas jednoduchými úkonmi na úrade, alebo neproduktívnymi diskusiami na sociálnych sieťach.

Silné mesto nestojí na jednom človeku. Stojí na odborníkoch, jasných pravidlách a transparentnom systéme. Nechceme fungovať v improvizácii ani v nedôvere.

A pokiaľ tento základ nenastavíme, všetky ostatné zmeny budú len na papieri.

Sme na to pripravení.

Okruh 2

Demografický vývoj a budúcnosť mladých

Ako sa vyvíja demografia v Rožňave?

Počet obyvateľov Rožňavy dlhodobo klesá. Nie je to problém len nášho mesta – týka sa celého Gemera. To však neznamená, že sa s tým nedá nič robiť.

Najväčším problémom je, že z nášho mesta odchádzajú mladí ľudia, ale aj celé rodiny. Chýbajú príležitosti, prirodzené miesta na stretávanie a často aj vzťah k regiónu.

Výskumy dlhodobo ukazujú, že ľudia zostávajú tam, kde majú vzťah k miestu a komunite. Nie je to len o práci alebo peniazoch, ale aj o tom, či sa cítia byť súčasťou prostredia, v ktorom žijú.

Čo chceme zmeniť

Chceme mladým ľuďom vytvárať priestor na stretávanie, tvorbu a zmysluplné trávenie času. Zároveň ich chceme podporiť, aby prirodzene spoznávali región, v ktorom žijú – nie cez poučky, ale cez vlastnú skúsenosť.

Týmto témam sa venujeme dlhodobo a konzultujeme ich s odborníkmi. Pravidelne diskutujeme aj vo verejných diskusiách „Hľadá sa Gemer“ s Martinom Kahancom, ktorý sa venuje výskumu migrácie na svetovej úrovni.

Z týchto diskusií vznikajú konkrétne podnety, ktoré postupne pretavujeme do reálnych projektov.

Jedným z nich je GemMARK – Student Media Lab. Je to miesto, kde mladí ľudia tvoria, fotia, natáčajú a pracujú na reálnych projektoch pre ľudí a organizácie v regióne. Získavajú skúsenosti, budujú si portfólio a prirodzene si vytvárajú vzťah ku Gemeru. GemMARK začal fungovať v máji a už má prvé výsledky.

Zároveň sme dospeli k názoru, že s komunitami je potrebné pracovať už od raného veku. Opäť po konzultáciách s odborníkmi a po naštudovaní fungovania v severských krajinách sme podporili vznik projektu Gemotion – športovej školy postavenej na budovaní komunity cez pohyb a spoločné zážitky.

Projekt sme verejnosti predstavili v máji. Počas leta budú prebiehať verejné aktivity a od septembra začne fungovať v plnom režime. Vytvára prirodzený priestor, kde deti a mladí ľudia trávia čas spolu, budujú si vzťahy a zažívajú pocit, že niekam patria.

Naším cieľom je poskytnúť priestor všetkým, ktorým záleží na komunitnom živote, tak ako je to bežné v iných mestách. Chceme, aby mamičky s deťmi z Rožňavy nemuseli dochádzať do „mama klubov“ v okolitých obciach. Chceme, aby seniori mali možnosť pravidelne sa stretávať medzi sebou aj s ostatnými generáciami v prostredí, ktoré im bude vyhovovať.

Takéto aktivity majú spoločný cieľ – posilniť vzťah ľudí k regiónu a vytvárať dôvody, prečo tu zostať alebo sa sem vrátiť. Vzťah k mestu totiž nevzniká rozhodnutím. Vzniká cez skúsenosť, ľudí a prostredie, v ktorom má zmysel tráviť čas. A najmä cez pocit, že tu človek dokáže nájsť svoje miesto počas celého života.

Ak chceme, aby sa to podarilo, musíme vytvoriť podmienky, v ktorých sa budú Rožňavčania cítiť prirodzene dobre – nie len občas, ale dlhodobo.

Okruh 3

Miestna ekonomika a pracovné príležitosti

Ako to je s pracovnými príležitosťami?

Komunita a vzťah k mestu sú základ, no pracovné príležitosti často rozhodujú o tom, či ľudia zostanú, alebo odídu. Dnes Rožňava svoj potenciál nevyužíva naplno. Chýba systematická podpora podnikania, inovácií a nových príležitostí. Mesto v tomto smere vystupuje skôr pasívne – čaká na investora, namiesto toho, aby aktívne vytváralo podmienky pre vznik práce. Výsledkom je, že mladí aj starší ľudia odchádzajú za prácou, miestni podnikatelia nemajú dostatočnú podporu a nové nápady nemajú kde rásť. Ak mladí a šikovní ľudia nevidia perspektívu doma, región prichádza o svoj najväčší kapitál – vlastných ľudí.

Dlhodobé výskumy OECD a European Commission pritom ukazujú, že silné ekonomiky stoja najmä na malom a strednom podnikaní. V Európskej únii tvoria malé a stredné podniky viac ako 99 % všetkých podnikov a vytvárajú väčšinu pracovných miest. Úlohou mesta dnes nie je len spravovať verejný priestor. Má vytvárať prostredie, v ktorom vznikajú príležitosti.

Čo chceme zmeniť

Naše mesto musí začať vystupovať aktívne. Chceme podporovať malé a stredné podnikanie, vytvárať podmienky pre vznik nových služieb a pracovných miest, prepájať podnikateľov, školy a mesto a zároveň využívať mestské priestory ako zázemie pre nové projekty. Zamerať sa chceme na priestory pre dielne, coworkingy, sklady a služby, ale aj na férové a transparentné nastavenie mestských zákaziek, aby mali reálnu šancu aj lokálni podnikatelia a remeselníci.

Mesto nemá byť prekážkou podnikania. Má byť partnerom pri jeho vzniku. Chceme byť nápomocní aj pri začiatkoch podnikania – či už v právnych, administratívnych alebo účtovných otázkach. Veľký dôraz budeme klásť na prepojenie vzdelávania s praxou a rozvoj duálneho systému vzdelávania, pretože práve ten dáva mladým ľuďom reálnu šancu uplatniť sa doma.

Zároveň musíme otvorene hovoriť o tom, že budúcnosť nášho regiónu stojí najmä na turizme. Preto chceme podporovať podnikateľské aktivity práve v tejto oblasti a zároveň jasne komunikovať, že týmto smerom sa chce mesto rozvíjať. S tým úzko súvisí aj vzdelávanie. Budeme sa usilovať o opätovné otvorenie odboru zameraného na cestovný ruch v Rožňave. Považujeme za strategickú chybu, že dnes takýto odbor nefunguje – najmä v regióne, ktorý chce svoju budúcnosť stavať práve na turizme. Ak hovoríme o smerovaní mesta, je nelogické nevzdelávať odborníkov pre odvetvie, na ktorom má jeho rozvoj stáť.

Zároveň si treba uvedomiť, že dnešné podnikanie už nie je závislé len od miestneho trhu. Existujú príklady aj na Gemeri, ktoré od nás posielajú svoje produkty do celého sveta. Ľudia dnes dokážu pracovať odkiaľkoľvek a regióny s kvalitným prostredím a komunitou sa stávajú čoraz atraktívnejšie. Rožňava by sa pri správnej stratégii mohla stať aj obľúbenou destináciou digitálnych nomádov.

Možnosti máme. Teraz potrebujeme odvahu, systém a jasný smer. Rožňava nemôže čakať, kým ju niekto zachráni zvonku. Budúcnosť mesta vzniká doma – cez ľudí, ktorí tu chcú pracovať, podnikať a žiť.

Okruh 4

Turizmus ako strategický smer rozvoja

Ako to je s budúcim rozvojom mesta?

Každé mesto by malo vedieť, na čom chce stavať svoju budúcnosť. Pre Rožňavu a celý Gemer je odpoveď prirodzená – turizmus. Máme obrovský potenciál, ktorý dnes nevyužívame naplno. Historické centrum, okolitá príroda, kultúrne dedičstvo, remeslá aj lokálne produkty – to všetko tu je. Chýba však systém, ktorý by tieto veci prepájal, cielene rozvíjal a najmä jasne komunikoval navonok.

Stratégia rozvoja mesta nemôže zostať len na papieri. Musí byť viditeľná a zrozumiteľná aj pre obyvateľov, aby vedeli, kam sa budú v budúcnosti uberať investície a akým smerom sa bude mesto rozvíjať. Turizmus nie je len o návštevníkoch. Je to odvetvie, ktoré vytvára pracovné miesta, podporuje malé a stredné podnikanie, oživuje verejný priestor a buduje identitu regiónu. V mnohých regiónoch Európy je práve turizmus základom lokálnej ekonomiky. Ale obyvatelia musia v rozhodovacích procesoch, napríklad pri plánovaní podnikania alebo samotného štúdia, vedieť, že mesto bude vedome investovať do rozvoja v tejto oblasti.

Je neakceptovateľné, že sa dlhodobo hovorí o turistickej transformácii regiónu, no v Rožňave sa neotvára ani študijný odbor zameraný na cestovný ruch, ktorý tu v minulosti fungoval. To, že oň dnes nie je záujem, je do veľkej miery dôsledkom toho, že obyvatelia nemajú dostatok informácií o tom, kam sa má mesto rozvíjať a aké príležitosti z toho môžu vzniknúť.

Pre menej rozvinuté regióny existuje množstvo grantov a finančných nástrojov, ktoré sú určené práve na rozvoj turizmu. Tie však naše mesto dnes nevyužíva v takej miere, v akej by mohlo.

Čo chceme zmeniť

Turizmus musí byť riadený systematicky, nie náhodne. Rožňava nemôže fungovať sama – je súčasťou širšieho ekosystému. Ako prirodzené centrum okresu stojí v regióne s výnimočným prírodným a kultúrnym dedičstvom. Práve preto musí plniť svoju úlohu – poskytovať turistom základnú infraštruktúru: kvalitné ubytovanie (aj v súkromí), stravovanie a večerný kultúrny program. Má byť miestom, odkiaľ sa ráno vyráža za zážitkami do regiónu a kam sa večer návštevníci vracajú.

Chceme preto prepájať mesto, okolité obce, podnikateľov a organizácie, podporovať kvalitné služby a budovať značku Gemera ako atraktívneho regiónu. Zameriame sa na podporu lokálnych podnikateľov, rozvoj zážitkového turizmu postaveného na remeslách, kultúre a prírode, lepšiu prezentáciu mesta navonok, prepojenie turizmu so vzdelávaním a vytváranie priestoru pre nové nápady a projekty.

Zároveň si uvedomujeme, že zážitkový a eventový turizmus patrí medzi najrýchlejšie rastúce segmenty, no Rožňava s týmto potenciálom zatiaľ nepracuje systematicky, alebo vôbec. Moderný turizmus dnes totiž nestojí len na pamiatkach. Stojí na atmosfére, komunite a autentickom zážitku.

Turizmus naďalej už nemôže byť vedľajšia téma. Musí byť súčasťou stratégie rozvoja mesta. Ak máme potenciál, máme aj zodpovednosť ho využiť. Nechceme čakať na riešenia zvonku – sme pripravení ich tvoriť sami. Rožňava potrebuje jasný smer a pevné vedenie, nie pasívne prispôsobovanie sa okolnostiam.

Okruh 5

Stratégie dostupného bývania

Ako to je s bývaním?

Dostupné bývanie patrí medzi základné podmienky fungujúceho mesta. Ak ľudia nemajú kde bývať, nemajú dôvod zostať.

V Rožňave dnes chýba jasná a dlhodobá bytová politika. Mladí ľudia si čoraz ťažšie dokážu dovoliť vlastné bývanie, nájomných bytov je nedostatok a mesto nevyužíva svoj majetok strategicky. Výsledkom je, že ľudia, ktorí by chceli zostať a založiť si tu rodinu, často nevidia reálnu možnosť začať samostatný život. Bývanie je otázka stability, bezpečia a budúcnosti mesta.

Na Slovensku množstvo miest aktívne buduje nájomné bývanie – od veľkých až po menšie mestá. Ak to dokážu mestá ako Rimavská Sobota alebo Kežmarok, potom je zrejmé, že problém nie je v možnostiach, ale v prístupe. Zatiaľ čo Rimavská Sobota v rokoch 2018 až 2023 realizovala viacero projektov nájomného bývania s využitím Štátneho fondu rozvoja bývania a eurofondov, v Rožňave nevidno kontinuálnu a systematickú stratégiu bytovej politiky.

Mesto musí vedieť povedať, koľko bytov potrebuje, pre koho ich potrebuje a akým spôsobom ich chce vytvárať.

Čo chceme zmeniť

Mesto musí začať bývanie aktívne riadiť, nie ho len sledovať. Chceme systematicky rozvíjať mestské nájomné bývanie, využívať mestské budovy a pozemky ako strategický nástroj a podporovať bývanie pre mladé rodiny a kľúčové profesie.

Konkrétne kroky vidíme v rekonštrukcii nevyužívaných mestských objektov, využívaní externých zdrojov ako ŠFRB či granty namiesto zadlžovania, nastavení transparentného a férového systému prideľovania bytov a vo vytvorení jasnej a verejne dostupnej bytovej politiky mesta.

Po konzultáciách s architektmi a odborníkmi sa ako jedno z riešení ukazuje spolupráca súkromného sektora a samosprávy. Vhodná je kombinácia družstevného a obecného bývania, kde by mesto vstupovalo do projektu nefinančne – napríklad formou poskytnutia pozemkov. Rožňava disponuje pozemkami, ktoré by bolo možné pre takéto projekty využiť. Vyžaduje to však ochotu a strategické uvažovanie – nie v horizonte jednotlivých rokov, ale celých dekád.

Každé mesto, ktoré chce dlhodobo udržať mladé rodiny, musí myslieť aj na rozvoj individuálneho bývania. Výstavba rodinných domov a nových obytných zón je dnes prirodzenou súčasťou rozvoja miest v celej Európe. Aj odborné štúdie o suburbanizácii a rozvoji miest na Slovensku dlhodobo potvrdzujú, že ľudia čoraz častejšie hľadajú kombináciu dostupného bývania, kvalitného prostredia a dobrej dostupnosti služieb. Tento trend vidíme v okolí väčšiny rozvíjajúcich sa miest a Rožňava naň musí reagovať tiež.

Trh sám problém bývania nevyrieši – najmä v regiónoch, ako je Gemer. Je zrejmé, že bývanie nemôže byť náhoda. Musí byť výsledkom plánovania. Ak chceme, aby ľudia zostali, musíme im vytvoriť podmienky na život – nie len na prežívanie.

Bývanie nie je luxus. Je to základná podmienka budúcnosti mesta.

Okruh 6

Bezpečnosť, verejný priestor a prevencia

Ako to je s bezpečnosťou?

Bezpečnosť nevzniká tam, kde je najviac represie, ale tam, kde je najmenej dôvodov na napätie, frustráciu a rozpad komunity. Je dôležité otvorene povedať, že pocit bezpečia sa v našom meste zhoršuje. Ľudia sa boja kriminality, ale zároveň aj pocitu, že sa veci postupne rozpadajú, že verejný priestor stráca poriadok a že problémy sa neriešia systematicky.

Pocit bezpečia pritom nevzniká len počtom kamier alebo policajných hliadok. Vzniká tým, ako mesto funguje ako celok. Bezpečné mesto je miesto, kde fungujú medziľudské vzťahy, kde je živý verejný priestor, kde sa ľudia necítia opustení a kde existuje dôvera a poriadok.

Aj odborné výskumy dnes ukazujú, že moderná bezpečnosť nestojí len na represii. Bezpečnejšie sú mestá, ktoré investujú do kvality verejného priestoru, komunitného života, práce s mladými ľuďmi a prevencie. Podobný prístup dnes využívajú mnohé škandinávske mestá, ale aj viaceré samosprávy na Slovensku, ktoré prepájajú sociálnu prácu, školstvo, komunitné aktivity a mestskú políciu do jedného systému.

Problémom totiž často nie je len samotná kriminalita, ale prostredie, v ktorom vzniká. Zanedbané verejné priestory, slabý komunitný život, osamelosť, frustrácia alebo dlhodobé sociálne napätie prirodzene vedú k tomu, že sa ľudia prestávajú cítiť bezpečne.

Čo chceme zmeniť

Bezpečnosť chceme riešiť systematicky.

Sociológovia aj urbanisti dnes hovoria o tom, že bezpečnosť prirodzene rastie tam, kde je živý verejný priestor, komunitný život a pravidelný pohyb ľudí. Teória „eyes on the street“, ktorú formulovala urbanistka Jane Jacobs, vychádza z jednoduchého princípu – bezpečnejšie sú miesta, kde ľudia prirodzene trávia čas, stretávajú sa a vytvárajú vzťah k svojmu okoliu. To je pravý opak Rožňavy, kde sú verejné priestory vyľudnené.

Dnes napríklad mnohí obyvatelia hovoria o tom, že sa večer necítia bezpečne v okolí Tesca alebo na niektorých ďalších miestach v meste. Dievčatá sa po zotmení boja ísť sami domov. Ak sa ľudia začnú vyhýbať verejnému priestoru, je to jasný signál, že mesto musí konať.

Preto chceme zvýšiť prítomnosť mestskej polície priamo v uliciach a problémových lokalitách, zlepšiť osvetlenie a stav verejných priestorov, dôslednejšie riešiť vandalizmus, neporiadok a drogovú kriminalitu a zároveň podporovať komunitné aktivity, šport a kultúrny život, ktoré prirodzene vracajú ľudí späť do verejného priestoru.

Veľkou témou sú dnes aj drogy, najmä medzi mladými ľuďmi. Najlepšie výsledky v riešeniach dosahujú mestá, ktoré kombinujú prevenciu, komunitnú prácu, šport, školstvo, sociálne služby a prítomnosť polície v jednom funkčnom systéme. Takýto model dnes funguje napríklad vo viacerých škandinávskych mestách, ale aj v českých mestách ako Brno či Ostrava, kde sa bezpečnosť rieši cez kvalitu prostredia a dlhodobú prácu s komunitami.

To je to, čo je našou prioritou. Vrátiť Rožňave život a podporovať komunity.

Okruh 7

Sociálne začlenenie a práca s komunitami

Ako to je s vylúčenými lokalitami a marginalizovanými skupinami?

Jednou z najťažších tém, pred ktorými dnes Rožňava stojí, sú vylúčené lokality a generačná chudoba. Ignorovanie problému nefunguje. V mestách, ktoré dlhodobo rezignovali na systematickú prácu s marginalizovanými komunitami, sa problémy prirodzene prehlbovali. Rástlo napätie, kriminalita, frustrácia aj pocit nespravodlivosti na všetkých stranách.

Európske výskumy dlhodobo ukazujú, že najlepšie výsledky prináša kombinácia vzdelávania, práce, komunitnej práce, kvalitného verejného priestoru a jasných pravidiel. Krajiny aj mestá, ktoré dokázali situáciu zlepšovať, investovali najmä do detí, škôl, terénnej práce a komunít.

Na Slovensku dnes existujú pozitívne príklady. Často sa spomína napríklad Luník IX (v tejto mestskej časti je najväčšia hustota rómskeho obyvateľstva na Slovensku), ktorý bol dlhé roky symbolom úplného zlyhania štátu aj samosprávy. Práve tam sa však v posledných rokoch ukazuje, že dlhodobá komunitná práca, terénni pracovníci, komunitné centrá, športové aktivity, práca s deťmi a postupná obnova verejného priestoru dokážu situáciu posúvať správnym smerom. Dnes tam fungujú komunitné projekty, saleziánske centrum, športové a vzdelávacie aktivity a mesto postupne obnovuje verejný priestor aj základné služby. Stigmatizovaná štvrť je dneska plná života. Ťahá ju „hore“ starosta aj umenie (napr. projekt súsošia hrdinov).

Podobné skúsenosti priniesli aj obce ako Spišský Hrhov (doslova legenda v dobrej komunitnej politike – viď prípadovú štúdiu inovatívnej praktiky rozvoja obce Spišský Hrhov) alebo Rankovce, kde sa ukázalo, že systematická komunitná práca, podpora zamestnanosti, vzdelávania a komunitných centier dokážu znižovať sociálne napätie a zlepšovať kvalitu života celej obce.

Čo chceme zmeniť

V prvom rade si musíme prestať klamať, že problém neexistuje. Zároveň však odmietame jednoduché riešenia postavené na konfliktoch, strašení alebo ďalšom prehlbovaní napätia.

Budeme sa držať európskych výskumov aj skúseností zo Slovenska a budeme pracovať s kombináciou práce, vzdelávania, komunitnej práce, kvalitného verejného priestoru a jasných pravidiel. Podľa vzoru Spišského Hrhova aj Luníka IX sa budeme sústrediť na komunitnú prácu, obecný sociálny podnik, podporu bývania, vzdelávania a zamestnanosti. Chceme priniesť spoločné umelecké projekty do priestranstiev, na ktorých budú kooperovať miestni obyvatelia.

Posilníme terénnu sociálnu prácu, podporíme komunitné centrá a prácu s deťmi už od ranného veku, budeme prepájať školy, sociálne služby a mesto a vytvárať viac príležitostí na pracovné uplatnenie. Veľmi dôležité bude aj dôslednejšie udržiavanie poriadku vo verejnom priestore a jasné pravidlá, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako.

Musíme sa výrazne viac zamerať na využívanie európskych grantov a finančných nástrojov určených na riešenie tejto problematiky. Európska únia dnes podporuje množstvo projektov zameraných na komunitnú prácu, vzdelávanie, prevenciu, sociálne začleňovanie či rozvoj verejného priestoru. Je našou povinnosťou tieto možnosti aktívne vyhľadávať a využívať v prospech nášho mesta.

Okruh 8

Kultúra, šport a komunitný život

Ako to je s kultúrou, športom a komunitou?

Kultúra, šport a komunitný život nie sú „doplnkom“ fungujúceho mesta. Sú jeho základom. Práve tam vznikajú vzťahy, dôvera, identita a pocit, že niekam patríme.

Sociologické výskumy dlhodobo ukazujú, že ľudia zostávajú tam, kde majú silné sociálne väzby, komunitu a kvalitný život mimo práce. Inými slovami, mesto tvoria ľudia a ich vzťahy. Rožňava má v tejto oblasti obrovský potenciál. Má talentovaných športovcov, umelcov, hudobníkov, organizátorov, remeselníkov, dobrovoľníkov aj aktívnych ľudí, ktorým na meste záleží. Problém je, že tieto aktivity dnes často fungujú skôr napriek systému než vďaka nemu.

Pri vzájomných konfliktoch je nevyhnutné oddeľovať osobnú a profesionálnu rovinu. Nie je prípustné, aby osobné spory, sympatie či rozdielne názory bránili spolupráci medzi ľuďmi, ktorí chcú robiť niečo pre mesto. Práve takéto správanie vedie k stagnácii, rozdeľovaniu spoločnosti a premárneniu potenciálu, ktorý Rožňava má.

Zároveň si musíme otvorene povedať, že kultúra aj šport majú desiatky rôznych podôb a nie je správne, ak sa pozornosť mesta dlhodobo sústreďuje len na niekoľko vybraných oblastí. Mesto nemôže podporovať len futbal alebo divadlo a ostatné aktivity nechať bokom. Každý talent, každý klub, každá iniciatíva a každý aktivista, ktorý robí niečo pre komunitu, musí mať priestor, kam sa môže obrátiť a kde dostane podporu. Nemôže existovať systém, v ktorom majú jedni dvere otvorené a druhí nie. Práve rozmanitosť športu, kultúry a komunitného života vytvára zdravé mesto.

Zároveň si musíme priznať aj to, že mesto nepotrebuje ďalšie koncepcie, ktoré zostanú na papieri a založia sa do šuplíka. Potrebuje reálne vízie, ktoré sa budú postupne napĺňať v praxi. Kultúra, šport a komunita sa nedajú rozvíjať len dokumentmi. Potrebujú aktívnu podporu, komunikáciu a každodennú prácu s ľuďmi, ktorí tieto oblasti tvoria.

Čo chceme zmeniť

Chceme vytvárať mesto, v ktorom budú mať kultúra, šport a komunita prirodzené miesto v každodennom živote. Nie len počas veľkých podujatí alebo pred voľbami.

Veľký dôraz chceme klásť na férovú a transparentnú podporu športových klubov, kultúrnych organizácií, komunitných projektov a dobrovoľníkov bez ohľadu na to, či ide o tradičný šport, menšinový šport, moderné umenie, folklór, hudbu alebo nové komunitné iniciatívy.

Mesto musí byť partnerom pre všetkých aktívnych ľudí, nie len pre vybrané skupiny. Chceme sprístupniť priestory OKC pre všetkých, ktorí majú záujem v meste niečo robiť, tak ako je vo všetkých mestách, ktoré disponujú mestskými kultúrnymi strediskami. Ich úlohou je pomôcť ochotníckemu divadlu, spisovateľovi, ktorý chce vydať knihu, hudobníkovi, ktorý chce urobiť koncert alebo výtvarníkovi, ktorý chce vystaviť obrazy.

Práve tak totiž vzniká vzťah k mestu. Ak chceme, aby mali ľudia Rožňavu radi a záležalo im na nej, musíme ich maximálne podporiť a zároveň im dať priestor podieľať sa na jej živote.

Silné mesto nevzniká len investíciami do ciest a chodníkov. Vzniká investíciami do ľudí a vzťahov medzi nimi.

Okruh 9

Investície, rozpočet a zodpovedné hospodárenie

Ako to je s investíciami a peniazmi mesta?

Mesto nemôže fungovať bez investícií. Problém však nie je len v tom, koľko sa investuje, ale najmä ako, kam a s akým výsledkom.

Rožňava dlhodobo realizuje projekty bez jasne definovaných priorít, bez dôsledného vyhodnotenia ich ekonomických a spoločenských dopadov a bez otvorenej diskusie o tom, či extrémne vysoké investované finančné prostriedky, ktorými sama nedisponuje, skutočne zlepšujú každodenný život väčšiny obyvateľov a či ich prínos zodpovedá ich reálnym nákladom. Rozhodovanie sa často sústreďuje na projekty, ktoré sú vizuálne alebo mediálne atraktívne, no absentuje systematické hodnotenie toho, aký reálny prínos budú mať pre mesto aj z dlhodobého hľadiska.

Moderné mesto sa pritom nemôže rozhodovať podľa toho, čo dobre vyzerá pri slávnostnom otvorení, na fotografiách alebo vo videách. Musí sa rozhodovať podľa toho, čo je dlhodobo funkčné, finančne udržateľné a čo reálne pomáha väčšine obyvateľov.

Veľkým problémom je aj postupné zadlžovanie mesta. V roku 2025 schválilo mesto kapitálový úver vo výške 3 milióny eur so splatnosťou až na 17 rokov. Už predtým pritom Rožňava splácala viacero bankových úverov a úverov zo ŠFRB, pričom mesačné splátky dosahujú približne 100-tisíc eur mesačne.

Úver sám o sebe nemusí byť problém, ak je použitý rozumne a na projekty s jasným dlhodobým prínosom. Problém nastáva vtedy, keď sa mesto zadlžuje bez jasnej stratégie, bez analýzy návratnosti a bez toho, aby bolo zrejmé, aký reálny efekt budú mať jednotlivé investície pre väčšinu obyvateľov.

Je úplne legitímne pýtať sa, či investícia zlepší kvalitu života väčšiny obyvateľov, či podporí miestnu ekonomiku a zamestnanosť, či bude infraštruktúra reálne využívaná počas väčšiny roka a či sú prevádzkové náklady dlhodobo udržateľné. Rovnako je legitímne diskutovať o tom, či by rovnaké finančné prostriedky nepriniesli vyšší úžitok v oblastiach, ktoré majú každodenný dopad na väčšinu obyvateľov.

Čo chceme zmeniť

Rožňava potrebuje profesionálne a dátovo riadené investičné plánovanie. Každá väčšia investícia musí mať jasne definovaný cieľ, odborné vyhodnotenie ekonomických a sociálnych dopadov, merateľné ukazovatele úspechu a zverejnené dlhodobé prevádzkové náklady.

Mesto musí prioritne investovať do projektov, ktoré podporujú miestnu ekonomiku, vytvárajú pracovné príležitosti, riešia každodenné potreby obyvateľov, zvyšujú kvalitu verejného priestoru a majú široký spoločenský prínos.

Dôležitou súčasťou rozhodovania musí byť aj reálne zisťovanie potrieb obyvateľov. Nestačí projekt prezentovať ako úspech bez toho, aby mesto zisťovalo, ako ho obyvatelia vnímajú, či ho budú využívať a aké budú jeho dlhodobé náklady.

Peniaze mesta totiž nie sú peniaze primátora ani mestských zastupiteľov. Sú to peniaze obyvateľov Rožňavy. A podľa toho sa s nimi musí aj zaobchádzať.

Okruh 10

Základná infraštruktúra a kvalita verejného priestoru

Ako to je s cestami, chodníkmi, parkovaním, osvetlením, čistotou, smart riešeniami a dlhodobým plánovaním infraštruktúry?

Základná infraštruktúra je základ dôstojného života v meste. Ľudia totiž nevnímajú mesto cez strategické dokumenty alebo tlačové konferencie. Vnímajú ho cez cestu do práce, stav chodníka pred domom, parkovanie večer po návrate domov alebo cez to, či sa na ulici cítia bezpečne.

Práve preto patrí základná infraštruktúra medzi najdôležitejšie a najsamozrejmejšie úlohy samosprávy. A práve tu dnes Rožňava dlhodobo naráža na vážne problémy.

Zásadnou témou je najmä parkovanie, predovšetkým na sídlisku Juh, kde je situácia dlhodobo neudržateľná. Ľudia večer často nemajú kde zaparkovať, a cena za parkovaciu kartu je tak extrémne vysoká, že presahuje čiastku, ktorá sa vyberá od rezidentov vo veľkomestách a v centrách. Chýba tu systematické riešenie aj dlhodobá stratégia dopravy a parkovania.

Podobne je to aj so stavom chodníkov, ciest či verejného osvetlenia. Niektoré chodníky sa síce opravujú, ale mnohé zostávajú v zlom technickom stave, osvetlenie je na viacerých miestach nefunkčné alebo nedostatočné a verejný priestor často pôsobí zanedbane. To všetko má priamy dopad na kvalitu života, bezpečnosť aj celkový vzťah ľudí k mestu.

Dnes už zároveň nestačí len opravovať to, čo sa pokazí. Moderné mestá pracujú so smart riešeniami, dátami a dlhodobým plánovaním infraštruktúry. Využívajú inteligentné osvetlenie, efektívnejšie parkovacie systémy, moderné technológie pri údržbe či digitálnu komunikáciu s obyvateľmi. Rožňava v tejto oblasti výrazne zaostáva.

Čo chceme zmeniť

  • dopravný audit a analýza parkovania vo všetkých častiach mesta vrátane sídliska Juh
  • dlhodobý plán infraštruktúry namiesto improvizácie
  • reorganizácia existujúcich parkovacích miest a dopravy
  • budovanie nových parkovacích plôch na nevyužitých miestach, prípadne parkovacieho domu
  • zníženie poplatkov pre rezidentov na minimum
  • moderné smart riešenia a digitálne parkovacie systémy
  • zlepšenie osvetlenia, bezpečnosti a stavu chodníkov
  • zachovanie zelene a kvalitného verejného priestoru
  • pravidelná komunikácia s obyvateľmi sídliska pri návrhoch riešení
  • a hlavne využívanie eurofondov a externých grantov namiesto zbytočných úverov

Mesto patrí všetkým

Máte k stratégii otázku alebo vlastný nápad pre Rožňavu? Ozvite sa – rozhodovanie je spoločná vec.

Podporte ma